Colin Taylor

12. února 2015 v 16:19 | Ryuu L |  Ostatné
Prinášam vám prvý diel príbehu, ktorý som písala pre svoju budúcu doll. V tomto príbehu sa objavujú dve postavy a to Colin Taylor a Shien Miyamoto, ktorých snáď budeme mať možnosť spoznať neskôr, ako jedných z mojich bábik. Prajem príjemné čítanie! :-)

Názov: Colin Taylor
Kapitola: 1./?
Autor/i: Ryuu L

Vážna dopravná nehoda v meste Kobe, prefektúra Hyōgo, si 15. septembra 1993 podvečer vyžiadala životy, pri ktorom vodič Tanaka F. zomrel na mieste a po prevoze do nemocnice následne vážnym zraneniam podľahla aj jeho manželka Miwako F. Šťastie malo však dieťa, ktoré v ten večer ako jediné prežilo čelnú zrážku dvoch osobných automobilov...


Smutne som pozrel pred seba a kúsok poskladaného novinového papiera si vložil do vrecka nohavíc.
Sťažka som prehltol a oboma rukami uchopil rukoväť kufra ešte o čosi silnejšie.

"Je nám to naozaj ľúto, Colin."

Moje oči chvíľami váhavo sledovali matkinu tvár, no napokon sa celkom rozhodne upreli na jej úzkostlivú zbabelosť, ktorú som na nej nenávidel zrejme najviac.

Už od útleho veku som vedel, že som adoptovaný. Moja matka a aj otec, túto skutočnosť predo mnou nikdy neskrývali a ja som sa rovnako nikdy nezaujímal o svojich biologických rodičov, čo im istým spôsobom určite imponovalo.
Spolu s Catherin, Robertom a ich pokrvnou dcérou Earleen sme žili v Anglicku, v meste Bristol, odkiaľ pochádzal napríklad aj Woodes Rogers. Nikdy som sa však nedozvedel, ako som sa z krajiny vychádzajúceho slnka dostal až sem, ale zasa na druhú stranu ma to ani nikdy veľmi nezaujímalo.

Pokrčil som ramenami a kufor položil dolu k mojim nohám. "Prečo ste sa rozhodli ozrejmiť smrť mojich rodičov práve teraz?"
Catherin nervózne zaspätkovala, no Robert ju schytil chlácholivo za obe plecia a ustráchane pozrel do mojich ázijských očí.
"Myslím, že by ťa kúsok tvojej skutočnej minulosti mal sprevádzať aj cestou na univerzitu." povedal Robert smutne a z náprsného vrecka svojej košele mi podal fotografiu, ktorá zrejme patrila k rovnako zažltnutému útržku z novín.

Chvíľu som sledoval rodinný portrét, ktorý niesol fľaky od čiernej kávy a potom zasa tváre ľudí, ktorí sa ma ujali aj napriek svojim finančným nedostatkom.

"Myslím, že toto mi na internáte bude úplne zbytočné." povedal som a zdrap papiera vrátil naspäť Robertovi.
"Colin, ale.."
"Otec, no tak." zahriakol som ho a znova zodvihol batožinu do svojej ľavej ruky. "Nie som dieťa a život mojich biologických rodičov je i tak nenávratne preč. Nebojte sa," pousmial som sa a pokračoval: "vaše miesto nebude už nikdy nikto schopný nahradiť."

Robert i Catherin sa na mňa usmiali, no v ich tvárach som cítil akúsi neopísateľnú bolesť, ktorá neustále kráčala spolu so mnou.

Ešte v ten istý večer som opustil Roberta spolu s Catherin a mojou mladšou sestrou Earleen odchodom na univerzitu v Londýne, kde ma prijali na katedru hudobných vied.
Uvažovanie o hudbe a jej histórii sa stali mojou súčasťou v deň, kedy mi starí rodičia k mojim šiestim narodeninám darovali husle. Moje otázky o pôvode hudby či jej zákonoch, si vtedy vyžiadali nie len moju pozornosť, ale i moju veľmi ťažko poddajnú lojalitu.

Moje horlivé hranie a štúdium ovplyvnil najmä hudobník Sachi Inoue, ktorý okrem iného dokáže úžasne hrať na piano či husle.
Počas štúdia sa teda moja pozornosť upriamila najmä na vážnu a klasickú hudbu, kde som sa venoval jej analýze, histórii a kultúrnym kontextom.

"Ty nie si z Anglicka, však?"
Zhlboka som sa nadýchol, zavrel učebnicu hudby v renesancii a pomaly sa otočil od svojho pracovného stola. "Prečo sa na niečo podobné pýtaš po vyše asi troch mesiacoch čo chodíme na túto univerzitu?"
Shien sa zamračil, prekrížil si ruky cez prsia a zavrtel hlavou.
"Myslel som si." Znova som sa otočil späť, nalistoval stratenú stranu a hrotom ceruzky sa snažil zaznačiť všetky dôležité podnety.

"Prečo si k ľuďom tak veľmi odmeraný, Colin?"
Mlčal som.
"Z očí ti srší len horká apatia, ale ty vieš, že..."
Hodil som ceruzkou prudko o zem a náhle som vstal. "Drž hubu!"
Srdce mi zovrela jednotvárna úzkosť a zbabelosť. Shien mal pravdu. Stal som sa jedincom, ktorý nemá najmenší záujem o svoje emocionálne, ale i sociálne stránky života.

"Prepáč, ja..." Znova som sa posadil, no tentokrát som si tvár skryl do oboch dlaní svojich rúk.
"Máš úplnú pravdu, Shien."
"Čože?" Shien sa posadil na okraj postele a prekvapene nadvihol obočie.
"Všetky tie ponuré myšlienky na moju minulosť sú tak skľučujúce, že som celkom zabudol na to, čo vlastne hľadám."
"Tak prečo nedovolíš ľuďom, aby ti dokázali pomôcť?"
"Hm?"
Shien sa vzpriamil, strčil si ruky do vreciek nohavíc a podišiel tvárou k oknu.
"Vôbec sa v tebe nevyznám, Colin."
"Príde ti to nejak dôležité?"
"Čo?" Otočil sa. "Dôležité? Nie, skôr nedokážem porozumieť tomu, prečo si prišiel študovať muzikológiu práve sem do Londýna, keď tvoje hranie i poznatky dávno predčili samotných profesorov."
Pokrčil som ramenami. "Nemal som príliš veľa možností."
"Človek predsa možnosti nepotrebuje. Stačí sa len správne rozhodnúť."
"Zdá sa ti, že moje rozhodnutie nebolo dostačujúce?"
"Nie. Myslím si, že si mohol využiť príležitosť aj inak."
Potichu som sa zasmial a zaprel sa do operadla stoličky. "Sám si predsa prišiel až z Nagoye."
Shien sa zamračil a pohľadom uhol do strany.
"Šach mat." povedal som, natiahol ruku k ceruzke a znova ju položil vedľa poznámkového bloku.

"Colin, mohol by si mi zahrať?"
Prekvapene som sa otočil od stola. "Čože? Teraz?" Zrak som upriamil na nástenné hodiny a potom zasa na Shiena, ktorý len letmo prikývol.
Pokrčil som ramenami a podišiel k posteli tak, aby som spod nej mohol vytiahnuť svoje púzdro.
"Stalo sa niečo?" opýtal sa Shien a natiahol krk, aby lepšie videl moju úzkosť.
Dôsledne som zavrtel hlavou a natiahol sa po čiernej rukoväti tvarového púzdra.
"Colin?"
"Som v poriadku."

Prstami som obopol sláčik a ponechal nástroj tichu, ktoré vstrebalo moje spomienky. Stará mama vtedy vravievala, že ak sa naučím porozumieť mlčaniu hudby, nájdem jej stratenú krásu, ktorá sa stráca priamo pred mojimi očami. Postupom času som pochopil, že hudba nie je len nástrojom, ale i hmotou, ktorá spolu s tichom vytvára dokonalú kompozíciu temnej príťažlivosti.
Všetko sa však strácalo rovnako rýchlo, ako tóny, ktoré pohltili moje myšlienky. Všetko sa strácalo v ponurej prázdnote mojich vlastných pochybností.

"Už dosť!" Zakričal Shien a sklopil hlavu dolu, aby mu svetlé vlasy zakryli tvár.
Mlčky som prikývol a vložil husle naspäť do čierneho púzdra.

 


Komentáře

1 Ilay Ilay | Web | 14. února 2015 v 20:05 | Reagovat

Zatím musím říct, že to rozhodně vypadá zajímavě.. :) líbí se mi ten námět a jsem hrozně zvědavá, jak to bude pokračovat dál..xDD nyahaha už je to tak dlouho, co jsem od někoho četla nějakou originální povídku... :3 doufám že mě brzo potěšíš další dílem :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama